Samota 2
Stojíš doma pred zrkadlom a rozmýšľaš kým chceš byť,
nevieš čo a ako ďalej, nechce sa ti veľmi žiť,
nevidíš zmyseľ toho života,tvojho bytia,
nevidíš žiadny zmyseľ svojho žitia.
Cítiš sa sám, bez všetkých a bez všetkého ako prst,
vidíš za svojimi stopami iba smŕšť.
Komu sa pochváliš keď sa ti niečo úžasné podarí,
a naopak keď život ťa jebe každý deň v poradí.
Komu vyleješ svoje srdce, keď kolená sa ti o zem derú,
keď by si bol najradšej nech si ťa tvoji anjeli k nebu berú,
snívaš stále ten svoj sen, že príde niekto, kto vytiahne ťa hore,
no ty máš stále pocit, že padáš stále len a len dole.
Vravíš si, jedného dňa to bude všetko dobré, hoc neveríš tomu sám,
myslíš už len na jediné- aký je to pocit, dotknúť sa nebeských brán?
Strácaš poslednú nádej v to, čo si veril, že tvoj život by sa jedného dňa zmenil,
ty by si bol šťastný, srdce nebolo by prázdne,
stále rozmýšlaš nad tým, že dúfať je už márne.
Každý večer pred spaním, skladáš si z tváre šťastnú masku,
vo svojích myšlienkach blúdiš, a hľadáš odpoveď na každú otázku,
hľadáš ten návod ako byť šťastný, dôvod prečo žiť,
a pýtaš sa sám seba komu by si chýbal, keby tvoje srdce prestane zrazu biť?
Čakáš na svoje druhé krídlo, aby si mohol vyletieť z toho dna a začal žiť,
nechceš byť už nešťastný a kvôli niekomu sa trápiť.
Túžiš po niekom, kto vždy bude pri tebe stáť,
kto počas aj tej najväčšej hádky ti povie : aj tak ťa mám rád.